Keď si na dne, zbieraš perly

Veľmi sa mi páči táto jednoduchá vetička. V prvom pláne samozrejme platí, že perly sa nachádzajú na dne mora. Ak si ich chceš vyloviť, musíš úúúplne na samé dno nájsť mušle, v ktorých sa skrýva perla.

Ale perlorodky sa v našich končinách nevyskytujú, more tiež nemáme, tak ísť loviť perly na dno Liptovskej Mary, alebo Zemplínskej Šíravy je celkom blbosť, že? Aj keď ako hra by to mohlo byť celkom fajn…tak v rámci nejakej potápačskej školy.

Ide samozrejme o druhý plán tejto vetičky.

Ide o symboliku

Vždy, vždy, vždy, keď som si myslela, že som na dne, tak som nebola….dalo sa ísť ešte hlbšie a niekedy sa mi veru stalo, že som potrebovala ešte hlbšie do toho bahna strčiť celú Miriam, aby som pochopila = našla tú perlu, ktorú mi daná situácia ponúkala.

Aby som šla ešte viac a viac do pokory….lebo bolo treba.

To vtedy, keď som sa hodila do role obete a len som lamentovala nad tým, prečo mi toto všetci robia a aký je voči mne ten osud krutý.

Áno, boli to doby, kedy som ešte NEchápala, že za všetko, čo sa mi deje, si môžem ja sama.

Kedy som ešte NEvedela, že treba prevziať 100%-nú zodpovednosť za úplne všetko, čo sa mi v živote deje.

A že ak NEchcem, aby to pokračovalo (teda ten pád nadol), tak musím zmeniť niečo v sebe, musím zmeniť premýšľanie a správanie.

Správala som sa ako blázonko, ktorý stále dookola robí rovnaké veci a myslí si, že teraz už bude výsledok iný ako minule.

NIE!

Bol rovnaký.

Špinavý riad bude vždy len špinavý riad

Ak stále dookola nechávam v dreze neumyté riady a poviem si, že umyjem potom….vždy nájdem plný drez riadu.

NEexistuje, aby som večer nechala plný drez a ráno sa zobudila a on by bol umytý a odprataný v poličkách, že? (Ak som sama doma a nemám najatú upratovačku, samozrejme).

Použila som srandovný príklad, ale ide o podstatu – ak stále používam rovnaký postup, nemôže byť výsledok iný. Ak chcem iný výsledok, musím zmeniť postup. To dá sedliacky rozum, že?

Tak som po x-y-tom životnom prúsere pochopila, že ak budem zvaľovať vinu na okolie (počasie, rodinu, kamarátov, iných ľudí), tak sa budem opakovane dostávať do problémov, kotrmelcov a sračiek…teda na dno.

A ak už nikdy nechcem na to dno padnúť, tak treba zmeniť prístup k životu….a teda:

Prevziať za svoj život 100%-nú zodpovednosť

Priznať si, že ja som strojcom svojho osudu.

Ako budem dnes premýšľať a konať, tak budem zajtra žiť. Čo pošlem dnes do vesmíru, to sa mi zajtra vráti.

A ako to súvisí s citátom v názve tohto článku?

Veľmi preveľmi.

K tomuto poznaniu som prišla na tom najhlbšom dne, na ktoré som sa kedy prepadla. Keď som sa zmietala v depkách a apatii a nech som hľadala pomoc kdekoľvek, od iných ľudí, NEpomáhalo to trvale.

Pomoc zvonka je totiž ako smrad – vyšumí veľmi rýchle.

Vtedy som našla najväčšiu perlu: Pochopila som, že len ja si dokážem pomôcť. Len ja nesiem zodpovednosť za svoj život a všetko, čo sa mi deje.

Len ja sa z tohto hnoja dokážem vyšplhať. Nikto iný NEmá tú moc.

Tak som najprv našla samú seba = pochopila som, kto som zač….objavila som seba, svoju dušu, svoju podstatu a postavila sa za seba.

No a potom som začala veci robiť tak, ako som cítila. Žiť tak, ako som cítila, že je pre mňa dobre a správne. Nech si okolie hovorí čo chce.

A začali sa diať zázraky – z toho dna, kde som objavila moju najväčšiu perlu, som vystrelila ako raketa.

Amerika už bola objavená dávno

Až po rokoch sa ku mne dostala informácia, že “prevziať za svoj život 100%-nú zodpovednosť” je základná filozofia havajskej čistiacej techniky Ho’oponopono a že niečo takéto existuje už storočia.

Preto mi je to hooponko tak blízke a som jeho veľkou propagátorkou. Je to totiž moja najväčšia perla z môjho najhlbšieho dna.

Ešte možno takto v obraze, aby si si to lepšie zapamätala:

Do studne helikoptéra NEvôjde

Je to celkom tak, ako keď sa človek ocitne na dne hlbokej studne a kričí hore: Pomooooc! Vytiahnite ma. Ja za to nemôžem, že som sa tu ocitla.

Vy za to môžete, tak ma vytiahnite! Príde k okraju niekto, ponúkne ti pomoc, hodí dole lano….ale TY SA MUSÍŠ PO ŇOM VYŠPLHAŤ.

Nikto za teba ten horolezecký výkon neurobí. A ak si myslíš, že niekto ti tam pošle helikoptéru, do ktorej pohodlne nasadneš a ona ťa vyvezie vonka, tak si na omyle.

Helikoptéra sa do studne NEzmestí ?

Áno, môže ti niekto podať to lano. Ale najprv sa musí nájsť človek, ktorý lano má a ty musíš kričať dostatočne hlasno, aby ťa počul…a potom ešte musí byť ochotný ti pomôcť.

A keď už to lano zhodí, musíš TY zamakať a vyšplhať sa. Aj to je cesta.

Ale takmer z každej studne sa dá vyšplhať aj bez hodeného lana, ak sa človek rozhodne, že to dokáže.

Určite nájde spôsob, ako vyliezť pomocou výčnelkov v stenách studne. Jeho ROZHODNUTIE a VIERA V SEBA je tá najdôležitejšia hybná sila.

Ak sa rozhodne, že to dokáže…. ak prevezne 100% zodpovednosť za situáciu a svoj život…. tak sa spôsob nájde.

Hoci by sa mal stať aj zázrak typu – príde anjel a vynesie ho hore (lebo táto studňa je úplne hladká a NEmá žiadne výčnelky).

Suma sumárum

• Ak si sa ocitla na úplnom dne, tak si určite aj ty našla tú najväčšiu perlu: Poznanie, že za všetko si môžeš sama…že ty si strojcom svojho osudu, tvorcom svojej reality.
  A ak prevezmeš za seba a svoj život 100% zodpovednosť, tak sa všetko v dobré obráti.
• Ak si sa tam ešte NEocitla, na úplne úplne najhlbšom dne, tak si vo výhode. Teraz si sa dozvedela, akú perlu by si tam našla. Už ju hľadať nemusíš.
  Už ju máš…takže na to úplné dno už nikdy NEmusíš liezť. Prevezmi 100% zodpovednosti za svoj život a tvor si realitu tak, aby bola plná radosti, lásky a hojnosti.

Tento text si našli školáci v Škole hrou pre dospelákov  v šuplíčku Karta dňa.

Školička je otvorená denne 24h. pre každého, kto chce otvoriť svoj potenciál a žiť harmonický život. Rada v nej privítam aj teba.

S láskou

Miriam

V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto

Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?

Samé príjemnosti ?

“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”

Janka V.