Prežitkový Workshop
SPLN V ŠKORPIÓNOVI
Poď sa spolu so mnou naladiť na aktuálny rytmus Luny.
Vysielame 23.4.2024.
Čo ten chlap s tými šutrami furt má?
Kráčala som domov v treskúcej zime večerným Jánom (Liptovským). Oproti mne znenazdajky dvaja cudzí chlapci. Turisti. Mladí chalani.
Kde sa tu vzali v tomto čase?
Už si nepamätám, čo hľadali. Akú radu od miestnej slečny chceli.
Zasiahol ma blesk z jasného neba. Jedného z nich som ani nevnímala. Ale ten druhý! Fúha. Bol tak iný. Tak zaujímavý… Tak krásny… Tak neuveriteľne dobrý… Láska na prvý pohľad. Obojstranná.
Zasiahol nás amorov šíp
Boli sme mladučkí, čistí ako slovo Božie a taaaak veľmi do seba zamilovaní. Nevadilo, že býva 300 km ďaleko. Jazdil za mnou takmer každý víkend, zahŕňal ma láskou a pozornosťou.
Kýble lásky a dobroty na mňa vylieval. Neustále.
Často mi rozprával o kameňoch. Celé hodiny dokázal s rozžiarenými očami rozprávať o tejto svojej vášni. Mal to v sebe. Neuveriteľnú lásku ku kameňom.
Nepoznala som nikoho, kto by mal takúto úchylku. Kamene boli pre mňa neživé predmety, ktoré sa povaľujú všade naokolo.
On v nich videl živé bytosti, ktorých sa dotýkal ako keď milenec hladká milovanú ženu. Nechápala som to…a hovorila som si:
Čo ten chlap s tými šutrami furt má?
Trvalo to niekoľko mesiacov. A potom mi jedného dňa cvaklo v palici a zčista jasna som ho poslala do hája. Nedalo sa inak.
Bez vysvetlenia….lebo ani ja sama som nevedela – PREČO. Tá jeho láska a dobrota mi tak liezla na nervy, že to už proste nešlo vydržať.
Jasné, že som si to vyčítala. Aj to, ako veľmi som ho zranila, mi bolo jasné.
Ale musela som, aj keď hlava nebrala…. čo to Miriam, pre milosť, robíš?… srdce vedelo, že takto… že toto je správne.
O dva roky neskôr sa situácia zopakovala. V podstate rovnaký príbeh s rovnakým chlapom, akurát v bledomodrom kabátiku.
To som zase jazdila za ním ja, pretože bol na vojne. Rozchod bol ešte drsnejší. Vedela som, že mu asi srdce pukne, ale nešlo inak.
CVAK…o 30 rokov neskôr
UPOZORNENIE: Ak neveríte na minulé životy…ak ste presvedčení, že oficiálna cirkev hlása pravdu, tak nečítajte, prosím, ďalej. Nekazte si deň a ilúzie.
….
Vrátila som sa zo seminára Miloša Matulu, ktorý bol pre mňa veľmi, veľmi náročný. 7-dňový pobyt v tme predchádzajúci rok, bola prechádzka ružovou záhradou.
Je čas, kedy sa čistia energie na planéte. To určite cítite, že čosi sa deje, však? Všetko zlo sa vyplavuje a je potrebné spracovať ho…transformovať na lásku. V SEBE.
Tým pomáhame nielen sebe, ale aj ostatným. Celej planéte.
Každou transformáciou strachu, hnevu, nižších emócií prispievame k zvýšeniu vibrácie Zeme. K tomu, aby sa prevážili misky váh a energia lásky už navždy bola silnejšia ako zlo, ktoré sa zatiaľ drží zubami nechtami.
Každý z nás môže pomôcť matičke Zemi. Tým, že si uprace v sebe a okolo seba. Pochopí a odpustí. Všetko a každému. A potom do toho vdýchne LÁSKU – energiu Svetla, Božskú…Kristovu energiu LÁSKY.
Kostlivci vyliezajú zo skríň, jedovaté hady sa vyťahujú z nášho podvedomia v týchto dňoch čoraz intenzívnejšie. Deje sa to každému.
Ak si pripadáte ako mimoň, tak nem stres. STE normálni. Len čistiť a čistiť. To je naša úloha v tomto období.
Čím má človek viac otvorené vedomie, tým väčšiu žumpu objaví
Vyliezlo tam na mňa veľa špiny.
Nielen z tohto, ale aj z minulých životov. Spracovala som veľmi veľa bolesti, ktorá sa vyliala. Pozrela sa na ňu, pochopila, odpustila, obalila láskou.
Po návrate vleziem na Facebook a vyskočí na mňa status od Kamila, hlavného synchronistu:
Nedalo mi a pod vplyvom silného zážitku z regresnej meditácie som nazdieľala aj týmto textom:
…a koľkokrát až po desaťročiach zistíš, že prečo….presne toto som riešila včera….po 30. rokoch som nečakane (v regreske) dostala odpoveď, prečo som sa s istým úžasným človekom stretla…zamilovala, poslala ho do hája….a o 2 roky sa to znovu zopakovalo.
Odvčera viem, prečo som sa správala aj pre mňa úplne nepochopiteľne…v tomto vzťahu…A hodne ho zranila. Skoro mu srdce puklo.
Správala som sa proste ako debil. Cvaklo mi….A čau….ani som nevedela prečo. Aj keď som ho milovala. Jednoducho som musela…z nepochopiteľných príčin.
…nič nie je náhoda… všetko podlieha zákonom vesmíru…konkrétne v tomto vzťahu zafungoval karmický zákon.
Vesmírne zákony fungujú aj vtedy, keď im nerozumieme
Keby sme rozumeli a úplne ich chápali, tak si ušetríme kopec zbytočných vnútorných trýznení.
Pretože ja som si 30 rokov vyčítala, že som ho zranila, hoci ma 100x ubezpečoval, že to predýchal, odpustil a nemusím sa s tým vôbec trápiť.
Až keď som pochopila, PREČO som mu to vykonala a že som proste musela, aby sa dorovnala karma….. až v tom momente som dokázala ODPUSTIŤ SAMA SEBE.
Zaujíma vás, čo som videla v regreske, však?
Aj prečo ten chlap miloval tie šutre….
(Mimochodom, miluje ich doteraz. Tak veľmi, že za 30 rokov spopularizoval mineralógiu na Slovensku ako nikto iný. Je to jeho poslanie a robí ho naozaj dobre, celým svojim srdcom.)
ROZLÚSKNUTIE HÁDANKY PRICHÁDZA:
Som väzeň v koncentráku. Mladý, silný chlapec. Pracujeme v kameňolome. Sedím na zemi s vystretými nohami v takej…hlbokej a úzkej jame.
Otočím sa a vidím, ako ma gestapák práve privalil kameňom. Obrovským. Tak veľkým, že zapchal celý východ z jamy.
Pomaly sa ten kameň posúva dole. Pomaličky, centimeter po centimetri a mne sa čoraz viac zmenšuje životný priestor.
Tlačí mi na chrbát, tlačí ma nižšie a nižšie. Už som zohnutá/ý tak, že mám hlavu na členkoch. Nedá sa mi dýchať. Hrúza sa stupňuje z minúty na minútu.
Vošiel do mňa taký smútok…tak veľký žiaľ a beznádej, že to nešlo vydržať. Srdce mi puklo od žiaľu…
V poslednej sekunde som otvoril/a ústa, aby životodárna tekutina mala odkiaľ vyjsť z tela.
Zomrel/a som privalená kameňom, v kaluži vlastnej krvi, ktorá sa vyliala z puknutého srdca od veľkého žiaľu a beznádeje.
Miloš sa ma opýtal len jedinú otázku:
Kdo ti to udělal?
Zatvorila som oči a vrátila sa do momentu privalenia kameňom. O chvíľu prišla odpoveď. Zhora….zvnútra…vlastne neviem odkiaľ. Zrazu som vedela. S absolútnou istotou.
ON.
A zrazu všetko dávalo perfektný zmysel.
- Ahaaaa, tak preto som ho ja dvaktát poslala do hája aj keď som vedela, že mu asi srdce pukne…
- Ahaaaa, tak preto bol na mňa tak neuveriteľne dobrý, že sa až nedalo zniesť…
- Ahaaaa, tak preto tá celoživotná láska ku kameňom….
Zniesol ma zo sveta pomocou kameňa tak, že mi srdce puklo.
Booooože, toto bolo vyrovnanie karmického dlhu…
Preto to bolo tak nutkavé a nepochopiteľné. Preto som mu musela tak veľmi ubížiť. Aby sa misky váh vyrovnali.
Karmický zákon hovorí, že ak sme niekomu ublížili v minulom živote, v tomto živote to vyvažujeme opakom – bezpodmienečnou láskou voči tomu človeku.
Čím viac sme ublížili, tým viac lásky je potrebné na misky váh položiť. Aby vznikla rovnováha a mali sme medzi sebou vyrovnané účty.
V tomto prípade to platilo naopak – JA som musela ublížiť a ON musel byť ten dobrý, aby nastala rovnováha.
Je fajn vedieť, že to takto funguje. Potom človek dokáže odpustiť a milovať aj toho, kto mu v tomto živote veľmi, ale veľmi ublížil. On to urobil pre naše spoločné dobro. Jednoducho musel, aby vyrovnal vzájomnú karmu.
HAPPY END:
Spracovanie tohto znovu odžitého zážitku mi trvalo niekoľko hodín. Najlepší čistiaci prostriedok sú slzy.
Plakala som a plakala. Odpúšťala… jemu, sebe… a nakoniec otvorila svoje srdce a všetku tú bolesť rozpustila pomocou svetla, lásky.
V duši nastal MIER. Tak neuveriteľný vnútorný pokoj, aký nejde ani slovami popísať. Nebo sa vyjasnilo, zasvietilo slnko v duši.
Prekrásne, vnútorné ŠŤASTIE. Celá bytosť sa mi rozžiarila (hoci som vyzerala ako strhaný plagát … nečudo, že telo bolo rozbité na kašu po tak silnom a dlhotrvajúcom srdcervúcom plači).
Okamžite mi napadlo, že toto by som MU mala povedať. Týka sa to nás obidvoch…. a možno aj preto, aby pochopil sú svoju šutrologickú úchylku ?
Dnes mám s NÍM veľmi pekný priateľský vzťah, hoci naposledy sme sa videli asi pred 4. rokmi.
A nebola veru náhoda, že býva pár kilometrov od miesta konania semináru. Pretože – NIČ NIE JE NÁHODA.
Zavolala som mu… Zvonilo, ale nedvíhal. Potom zavolal naspäť…to som však ja nepočula zvonenie.
Keď som to zistila, volala som znova…opäť nedvíhal. Fíha, žeby to nemal vedieť? To už som sedela v aute cestou domov….
Prijala som s pokorou, že teda dobre. Takto má byť. S vedomím, že on ten nebeský mančaft presne vie, čo má robiť.
V momente, kedy som vliezla na diaľnicu a už sa nedalo otočiť, zadrnčal telefón. A kto volal? Jasné – ON.
Faaaakt vtipnééééé ?Až som sa smiala nad tým, ako je to presne načasované. Oni majú tí anjeli zvláštny zmysel pre humor.
Bol to veľmi príjemný telefonát. Plný lásky a porozumenia ako vždy. Nehovorila som mu do telefónu tento príbeh…dohodli sme sa, že niekedy pri osobnom stretnutí mu poviem tú vec, čo som dnes chcela.
Až keď na mňa vyskočil spomínaný status od Kamila a ja som mala potrebu napísať tie písmenká k nemu, som pochopila – prečo sa nám nepodarilo stretnúť sa. No samozrejme, lebo nič nie je náhoda.
Áno, presne pre toto…. aby som to napísala a podelila sa aj s ostatnými. Veľa ľudí si toto potrebuje prečítať, aby pochopili. Odpustili a milovali aj tých, ktorí im veľmi ublížili.
A tiež viem, že takmer každého zaujímajú minulé životy. A láka nás to nakuknúť za oponu. Do iných dimenzií…. ALE…
…ALE TOTO EŠTE MUSÍM….
Milí moji, človek dostane takýto ďalekohľad do minulosti až vtedy, keď nastane správny čas.
Vtedy, keď to celé dokáže spracovať a neublíži to ani jemu, ani nikomu inému. Vtedy, keď je naozaj pripravený a prospeje mu to.
V regrese do minulých životov môžete zažiť / vidieť pekné obrázky. Ale je oveľa pravdepodobnejšie, že uvidíte velikánske hrúzy.
Preto si treba dobre rozmyslieť, či tam naozaj chcete nakuknúť. A ak áno, tak LEN ZA ASISTENCIE SKÚSENÉHO TERAPEUTA. A poslednú vetu 7x podčiarkujem.
Hlavne nič nasilu. Sú to veľmi háklivé veci…aj keď nás lákajú viac ako oriešková čokoláda ?
Inak by sa vám mohlo stať, že nastane nežiadúci efekt…presne opačný ako u mňa. Kľudne by vám z toho mohlo aj hrabnúť.
Mne tento zážitok priniesol mier, pokoj, vnútorné šťastie…. more šťastia v srdci.
A vďaka nemu som cez seba vyliala trošku lásky na svet, aby sa zdvihla hladina šťastia na Zemi. Za čo som veľmi vďačná. Ale prišlo to len preto, že už som bola pripravená. Veď to poznáte – pripraveným šťastie praje ?
Noooo, tak ešte nie je koniec…
P.S. Dostala som povolenie na zverejnenie identitiy.
Po 2 mesiacoch sa nám podarilo stretnúť sa aj osobne. Z mladého muža sa stal zrelý muž s imidžom permoníka.
Prečo asi, žeeee? ?
Lebo miluje šutre a permoníci proste patria do jeho života.
Ak ste z okolia Pezinka, nenechajte si ujsť každoročnú víkendovú akciu Pezinský permoník, ktorá je jeho dielom. A na betón ho stretnete aj naživo.
A takto aktuálne vyzerá živý permoník v civile – Jirko Vitáloš – chlap, čo miluje šutre.
S láskou
Miriam
V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto
Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?
Samé príjemnosti ?
“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”
Janka V.
