Prežitkový Workshop
Nov v strelcovi
Poď sa spolu so mnou naladiť na aktuálny rytmus Luny.
Naživo v piatok 29.11. o 19 hod. Záznam ti zostane navždy.
Pôvodným povolaním som učiteľka. Učiteľka malých detí. Prekvapko? Veľa ma naučili. Aj o tom, ako učiť správne.
Máme v hlave zázračných pomocníkov. Volajú sa zrkadlové neuróny a sú naozaj zázračné.
Fungujú!
Neuveriteľne! Ale “za zrakom”. Tak, že ich nevidíme. A mnohí o nich ani nevedia.
Je to škoda, lebooooo….
Keby o nich vedeli, tak si dokážu zjednodušiť život. Keby vedeli, tak vedia, že:
Stačí TO robiť, TAK žiť. A on to bude automaticky opakovať po tebe.
Inak povedané: NIE KÁZAŤ, ALE KONAŤ.
Takto sa učia deti a je to najprirodzenejší spôsob učenia.
Takto dokážeš ovplyvniť svoje okolie len tým, že “to budeš robiť”, že tak budeš žiť ty sám.
Môžu za to práve tieto zrkadlové neuróny. Spôsobujú to, že sa správame ako také malé opičky, či chceme alebo nechceme. Ide to mimo nášho vedomia.
To isté platí o cigaretách.
Zakazovať tínedžerovi fajčiť s cigaretou v ruke so slovami:
Ja už som dospelá, ale ty sa NEopováž zobrať cigaretu do ruky!
..to je úplná groteska.
Čo urobí?
Dovtedy bude skúmať, prečo tá hnusná smradľavá vec mame / otcovi chutí, dokiaľ si nevytvorí návyk. A je to!
A preto:
Kamoši Zrkadlové neuóny už vykonajú všetko ostatné. Vykonajú prácu za vás. Ľudia vo vašom okolí automaticky začnú robiť to isté. (Alebo zmiznú z Vášho okolia – aj to sa môže stať ? )
NIE KÁZAŤ, ALE ÍSŤ VLASTNÝM PRÍKLADOM. JE TO 1000X ÚČINNEJŠIE.
Život je hra a toto je jedno z pravidiel.
S láskou
Miriam
V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre šťastný život. Celý rok 2024 ideme v školičke tému hojnosť a prosperita.
Aby ste aj vy žili v takej hojnosti všetkého druhu, akú si len viete predstaviť. Do Školy hojnosti tadiaľto
Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?
Samé príjemnosti ?
“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”
Janka V.