fbpx

#VĎAKA za úplné samozrejmosti

Dnes budeme ďakovať za tie úplne najobyčajnejšie veci. Dalo by sa povedať – maličkosti.

Vo februári 2017 som bola na Bali s mojou rodinou – s deťmi a mamou. Keď sme prichádzali, čakal nás na letisku šofér z penziónu, kde sme bývali.

Bol to prvý človek, ktorého sme na Bali videli. Volá sa Gede a je to veľmi, veľmi príjemný muž. Keď sme odchádzali, bol to posledný človek, ktorý nás vyprevádzal z Bali.

Pri nahrávaní tohto videa som si spomenula práve na neho a jeho obrovskú túžbu, ktorá je pre nás úplnou samozrejmosťou.

Nahrala som k tomu aj krátke video

Ešte sme sa s ním chvíľku na letisku rozprávali a Tea mu hovorí

“Si pozvaný k nám a keď prídeš, máš u nás dvere otvorené hoci aj s celou rodinou.”

On sa usmial a povedal

Raz sa mi to možno podarí – je to môj velikánsky sen, aby som niekedy zažil, čo to znamená sneh.

Bali patrí do Indonézie. Je to veľmi chudobná oblasť a aj ľudia, ktorí sú v tej vyššej spoločenskej vrstve ako bol Gede, zarábajú asi 200 € v prepočte.

Mal, myslím, 4 deti, dom, 2 práce, takže predstava, že by zobral rodinu na Slovensko, kde letenka vychádza od 500 € hore, bola zatiaľ veľmi nereálna.

Mňa ale zamrazilo pri jeho slovách, lebo som si uvedomila, že my sme vlastne „zdrhli“ zo Slovenska na mesiac užiť si tepla.

A utiekli sme vlastne od snehu – tej samozrejmej veci, ktorú tu máme, a ktorá pre toho Gedeho bola tým najväčším snom, ktorý si chce v živote splniť.

Odvtedy oveľa viacej ďakujem za samozrejmé obyčajné veci, ktoré máme.

Ďakujem za to, že si mám čo obliecť, keď sa ráno obliekam, ďakujem nohaviciam alebo sukni. Keď si ráno umývam zuby, ďakujem za to, že mám zubnú kefku a pastu, že mám vodu a kúpeľňu.

A tak som od pobytu na Bali začala oveľa viac ďakovať za úplne samozrejmé veci pre nás, pretože tam som v reáli videla, že to až tak úplne samozrejmé nie je.

A napriek tomu Balijci, aj keď žijú pre nás vo veľkej biede, sú nevýslovne šťastní. Nevidela som tam človeka, ktorý by mal emóciu hnevu alebo smútku.

Oni sú všetci stále usmiati.

Ale nielen navonok, NEmajú masku, ale aj v srdci.

V súvislosti s vďačnosťou je celkom možné a veľmi pravdepodobné, že to súvisí s tým, že sú hinduisti. Každý deň niekoľkokrát dávajú pred dom a na rôzne iné miesta tzv. „obetinky“.

Je to vlastne zhmotnená vďaka – misočka z banánových listov, do ktorých dávajú veci, ktoré sú im vzácne: trošku jedla, niekedy aj cigareta, kvety, citrusová tráva … minimálne 3x denne ju dávajú pred dom.

Oni fičia na energii vďaky a preto sú aj takí šťastní, aj keď podľa našich merítok chudobní ako kostolné myši 🙂

Takže dnes budeme ďakovať za tie úplne najsamozrejmejšie veci, ktoré máme.

Urobte to hneď – hneď teraz do komentára poďakujte za 3 konkrétne úplne samozrejmé veci.

Napríklad:

Ďakujem za toto ružové tričko, ktoré mám mimochodom tiež z Bali a dokonca aj tie nohavice, že som si mohla dovoliť ho mať a že sa mi dobre nosí.
Ďakujem za to, že mám auto a mohla som sa doviezť na toto miesto a natočiť vám tu video, atď.

Napíšte 3 konkrétne vďačnosti za samozrejmé veci a už hneď po tom napísaní sa vám zdvihne vibrácia a hladina lásky vo vás.

Buďte vďační.

S láskou

Miriam

V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto

Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?

Samé príjemnosti 🙂

“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”

Janka V.

Miriam Štolfová
Autorka a "riaditeľka" Školy hrou pre dospelákov. Blogerka, youtuberka, lektorka osobného rozvoja.

Učí ľudí veci, ktoré sa v škole NEnaučili a sú potrebné k šťastnému životu v láske, mieri a hojnosti. Viac o Miriam tu: miriamstolfova.sk.

Ako si na tom s intuíciou?

Komentáre