fbpx

#ASTRO Zimný slnovrat 2021

Zimný slnovrat je tiež jeden zo silných energetických dní.

V utorok 21. decembra 2021, približne o 17:00, vstúpi Slnko do kráľovstva Kozorožca a nastane okamih zimného Slnovratu.

Tohtoročný Slnovrat je svojím numerologickým vyžarovaním prirovnávaný k Slnovratu 2012.

Opäť vám prinášame pohľad a vhľady k tejto udalosti od vedmy Svetlanky Oboňovej Göthovej, pretože vám iste objasnia mnohé veci, ktoré sa vám dejú (alebo diali), aby ste ich mohli pochopiť a spracovať.

Aby vo vašom vnútri aj vašom okolí nastal mier, radosť, pohoda.

Slnovrat 2021

Všetci si pamätáme predpovede o troch dňoch tmy a konci sveta… a viete čo? Podľa mňa sa v roku 2012 skutočne skončil svet – ten svet, v ktorom bolo možné, žiť dlhé roky v energii obete, nedostatku a strachu, bez toho, aby sme si museli pocítiť následky.

Skončil sa svet, v ktorom sme si mohli dovoliť, nepreberať zodpovednosť za to, aký život si tvoríme. Skončil sa svet, v ktorom sme mohli veriť, že sa nám veci „dejú”.

Zrýchlením času, a tým cyklu príčiny a následku, sme boli postavení do situácií, ktoré nám veľmi rýchlo zrkadlili, aký život tvoríme pre seba svojimi myšlienkami, slovami a činmi a aký svet tvoríme tým, čím prispievame do kolektívneho vedomia…

Slnovrat 2012 v sebe niesol silnú prevahu mužskej ohnivej energie – sprevádzali ho Merkur a Venuša v Strelcovi, Luna a Uran v Baranovi… k tomu Lilith v Blížencoch, podobne ako tento rok, nás nútila hľadať pravdu vo vnútri seba, pretože „pravda“ podávaná zvonku bola taká deformovaná, že celkom stratila dôveryhodnosť.

Lilith nám prináša rovnaký proces – objavovanie vnútornej pravdy, namiesto spoliehania sa na informácie zvonku – aj teraz.

A tak, ako ohnivá energia Slnovratu 2012 priniesla silnú ohnivú energiu, energiu odvahy, meniť seba a tým aj svoj život a svet okolo seba, energiu sily, vôle a viery, energiu muža, ktorý sa rozhoduje pre zmenu.

A z tejto energie sme čerpali celých 9 rokov – tento Slnovrat prináša energiu celkom inú a určuje tým aj smer vývoja nasledujúceho obdobia.

Pomáha nám prevziať zodpovednosť

Sprevádza ho navýsosť zodpovedná a spoľahlivá Venuša v Kozorožcovi, ktorá sa v objatí s Plutom obrátila do retrográdu – tento proces som opísala v minulom príspevku o Splne.

Berie nás na cestu do nášho osobného podsvetia – do trinástych komnát, v ktorých sú uložené naše dávne túžby, ambície, ale aj naše vzťahy.

Na tejto ceste, spolu s Venušou, prehodnotíme minulosť, aby sme si z nej vzali len to, čo je životaschopné a život podporujúce, možno nám privedie do života bývalé lásky, možno staré túžby po uznaní, úspechu, sebarealizácii, ktoré patria do kráľovstva Kozorožca.

Zároveň nám však pomôže, vytiahnuť z trinástych komnát a tmavých pivníc všetky naše odmietané časti, naše „nechcené deti“, ktorých strach z nedostatku, alebo vlastnej nedostatočnosti, zrodil mnoho našich túžob, ambícií a zdanlivých „potrieb“ – ktoré ale často zastierajú tie skutočné potreby.

S pomocou zodpovednej Venuše v Kozorožcovi môžeme tieto „nechcené deti“ opatriť, postarať sa o ne, nakŕmiť ich a prevziať za všetko, čo sme spôsobili vo svojom živote tým, že sme ich odmietali a zatvárali do pivníc, plnú zodpovednosť.

Každý rok nám Slnovrat prináša práve túto príležitosť – zrodiť v sebe Krista, Božie dieťa, to, ktoré si je VEDOMÉ toho, že nemusí robiť nič, aby sa stalo stelesnením Božskej tvorivej sily, pretože ním už JE.

Každý z nás je stvorený z Božskej energie Stvoriteľa a preto ju v sebe všetci nesieme – potrebujeme si ju len U-Vedomiť a prijať ju… uvedomiť si a prijať SEBA ako Božie deti, ako milované a milovania hodné deti Stvoriteľa.

Tohtoročným Slnovratom nás sprevádza Luna v Rakovi – a to je tá premenná, ktorá je pre mňa nesmierne cenná a dôležitá. Luna v Rakovi v sebe nesie archetypálnu kvalitu Matky Márie – veľkej Matky, ktorá prijala úlohu, porodiť Krista v tele svojho syna Ješuu.

Vedela, že porodí dieťa, ktorého Duša si zvolila, vykonať veľkú úlohu, ktorá bude spojená s náročnými výzvami aj pre ňu, bude čeliť veľkým strachom, veľkej bolesti a jej úlohou je, byť mu po celý čas oporou a podporou v jeho skúsenosti.

Luna v Rakovi nám počas tohto Slnovratu prináša práve túto príležitosť – aktivovať v sebe esenciu Božskej Matky – tej, ktorá je ochotná zrodiť v nás Božie dieťa, Tvorcu..

Tej, ktorá je ochotná, vziať na seba všetky výzvy, čeliť bolesti pôrodu, nárokom výchovy a s otvoreným srdcom byť nášmu vnútornému Božskému dieťaťu oporou a milujúcou náručou.

Tak, ako sa počas Slnovratu z najväčšej tmy rodí svetlo Slnka, tak sa v nás môže zrodiť Božské dieťa – Tvorca.

Ak v sebe aktivujeme energiu Božskej Matky, ak sa necháme naplniť, objať, presiaknuť jej všeobjímajúcou láskou a pochopením, dostaneme príležitosť, pochopiť pravý zmysel Slnovratu – znovuzrodenia Svetla.

Svetlo a tma

Na to, aby sme precítili hĺbku Slnovratového obdobia, sa potrebujeme vrátiť o mnoho storočí späť, do čias, keď ľudstvo poznalo len dva zdroje svetla – slnko a oheň.

Čím viac ubúdalo slnečných lúčov, tým viac si ľudia cenili ohňa, v prastarých kultúrach existovala dokonca „funkcia“ strážcu ohňa, a túto čestnú pozíciu v kmeni dostávali múdri starí ľudia, ktorí už fyzicky nedokázali plniť inú úlohu v kmeni, ale vládli múdrosťou a schopnosťou, hospodárne a účelne zaobchádzať so vzácnym zdrojom dreva.

Ich pomocníkmi boli malé deti, ktoré počas zimy nosili drevo a zároveň počúvali príbehy múdrych strážcov ohňa a učili sa od nich zodpovednosti, disciplíne a hospodárnosti.

Čas Zimného Slnovratu bol dlho a túžobne očakávaným okamihom, ktorý sľuboval, že po období tmy opäť príde svetlo, po akomkoľvek ťažkom období znovu príde nový nádych.

Neskorá jeseň nás učila, ponoriť sa do nášho vnútra, ľudia spomínali, rekapitulovali predchádzajúci rok, v hlavách spriadali predstavy o tom, čo urobia na jar, keď sa sneh roztopí a slnko opäť pobozká Mamičku Zem, aj o tom, čo určite nebudú opakovať, pretože sa to v živote neosvedčilo.

Tma vrcholila a spoločne so zimou vytvárala ťaživú atmosféru strachu, či sa dožijú jari. Všetci členovia komunity prijímali možnosť, že ktorémukoľvek z nich sa to nemusí podariť.

Zrekapitulovali si svoje životné príbehy, zmierili sa s ľuďmi aj sami so sebou a v plnom odovzdaní sa smrti žili každý deň s úctou a vďačnosťou.

V období Slnovratu, keď sa zdalo, že tma nad svetlom zvíťazila, ľudia spájali svoje energie, aby privolali životodarnú silu Slnka.

Na kopcoch sa rozhoreli ohne, ktoré boli výkrikom, vychádzajúcim z hlbokého pochopenia – Kým do tmy príde svetlo, nebudeme nečinne sedieť a čakať, ale zapálime ohne!

Kým nám Slnko opäť venuje svoje teplo, navzájom sa objímeme, aby sme sa podelili o teplo našich sŕdc. Pomôžeme Slnku v čase, kedy nemá dosť síl, aby nás zohrievalo a roztopilo ľad, pokrývajúci Matku Zem a naplníme sa svojím vlastným svetlom.

Po celé leto nás zohrievalo, s láskou nás vyživovalo, staralo sa o nás a teraz my pomôžeme jemu tým, že rozsvietime svetlo v našich srdciach.

Modernému človeku to môže pripadať smiešne, veľmi dobre vieme, že svetlo a tma, deň a noc, leto a zima, má svoj „vedecky podložený“ cyklus.

Ale pre našich predkov Slnko nebolo ohnivou guľou kdesi vo vesmíre, zloženou z chemických prvkov, ale živou bytosťou, s ktorou každý deň ľudia komunikovali a cítili vzájomné spojenie.

V ich očiach bol slnečný boh láskavým rodičom, ktorý ich od jari do jesene vyživoval a na jeseň zostarol a umieral, aby sa po Slnovrate znovu narodil.

Bol súčasťou ich komunity a všetci považovali za samozrejmé, aby mu v starobe, ale aj pri prvých neistých krôčikoch po znovuzrodení, pomáhali spoločnou energiou, rovnako, ako sa starali o starcov kmeňa, aj o malé deti.

Dnes, keď nám nehrozí smrť od hladu či zimy, sa oslava Slnovratu obmedzila na niekokoľko dní, keď spájame oslavu s vianočnými sviatkami.

Naši predkovia ho však oslavovali po tri týždne – každý deň oslavovali pribúdajúce minúty svetla, rovnako, ako oslavovali každý pokrok u bábätka.

Verili, že vďačnosťou a úctou dávajú Slnku silu, ktorá ich bude po celý nasledujúci rok hriať a vyživovať.

Slnovrat bol uvítaním Slnka do nového života – hostina s obilným chlebom a kašou pripomínala slnečnému božstvu jeho poslanie, vôňa slnečných byliniek v odvaroch a vydymovadlách mu mala osviežiť pamäť a dodať silu.

Tak, ako keď kohokoľvek z komunity premohla temnota zimy a strácal vieru, celý kmeň mu pripomínal jeho silu, spomínal na jeho záslužné činy.

Tam, kde víťazila temnota, ľudia si navzájom pripomínali svoje vnútorné svetlo, rozsvecovali ho jeden v druhom navzájom, pretože od toho záviselo ich prežitie.

Rozlúčka s minulosťou

V starých kultúrach bola súčasťou Slnovratového obradu rozlúčka s minulosťou – každý človek v komunite odovzdal slnovratovému ohňu niečo, čo pre neho symbolizovalo minulosť, s ktorou sa lúčil.

Boli to spomienkové predmety, oblečenie, alebo kúsok dreva či zväzok slamy, alebo suchá vetvička paliny čiernobyľ, do ktorého „uložil“ myšlienky, presvedčenia a pocity, ktoré by ich obmedzovali v uskutočňovaní zámerov v nasledujúcom roku.

Pri Slnovratovom obrade si zároveň posilňovali vieru v hojnosť nasledujúceho roka tým, že predmet, ktorý zosobňoval niečo, čo im prinieslo šťastie, venovali inému členovi kmeňa, aby hojnosť a radosť plynuli.

  • Čo necháme za sebou?
  • Ktorý tieň minulosti odovzdáme ohňu?
  • O čo sa podelíme s blízkym človekom, aby to, za čo sme vďační, prinieslo radosť niekomu inému?

Dajte a bude vám dané – lebo dary kolujú. Toto posolstvo zimného Slnovratu sa transformovali na rozdávanie vianočných darčekov, pre nás je tento deň pripomenutím, že to, čím sme obdarovaní, získa skutočnú a úplnú hodnotu až vtedy, keď sa o dary podelíme a obohatíme nimi aj ostatných.

Očista osobná i očista priestoru

K oslavám Slnovratu patrila vždy očista – osobná aj očista priestoru, v ktorom žijeme. Slnečný Boh, hoci príde ako bábätko, si zaslúžil prijatie v čistote a kráse.

Osobná očista zahŕňala umývanie sa odvarom z čistca lesného, betoniky, zlatobyle, lipkavca syridlového, železníka a ľubovníka, príbytok sa umýval odvarom z ľubovníka, šalvie lúčnej, vratiča, paliny čiernobyľ a vydymoval zväzočkami letných byliniek (palina čiernobyľ, vratič, ľubovník, lipkavec syridlový, šalvia lúčna, túžobník).

Odvarom z očianky Rostkovej sa umývali oči na Slnovratové ráno, aby sme po celý rok videli jasne a z najvyšších úrovní vedomia.

Žehnanie príbytkom a ľuďom okolo nás sa zachovalo v podobe vianočných vinšov, avšak Slnovratové požehnanie má charakter magickej formulky – čokoľvek sebe, či inému zaželáme, to bude Slnkom osvetlené a vyživené, preto si na Slnovratový deň strážme myšlienky, aj slová vyslovené.

O obradoch, ktorými môžeme Slnovrat osláviť, koluje mnoho článkov a príspevkov, každý si môže zvoliť to, čo je jeho srdcu blízke, čo ho napĺňa a zažína plamienok radosti.

Ja si dovoľujem, len nám všetkým zaželať, aby sme tak, ako naši predkovia, oslávili Slnovrat tým, že zažneme svetlo v našom vnútri, zohrejeme sa navzájom pohladením a objatím, podporíme sa a pripomenieme si, akí sme jeden pre druhého dôležití..

Aby sme si dovolili, byť sami sebe, aj našim milovaným, podporujúcimi a milujúcimi Božskými Matkami, láskavými náručami, v ktorých môžu naše Božie Tvorivé deti v láske rásť, silnieť a žiariť…Nech sa nám všetkým deje Láska..

Tento text napísala Svetlana Oboňová Göthová, autorka FB stránky Čarovné dary Zeme.

A tak sa staň

S láskou

Miriam

V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto

Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?

Samé príjemnosti 🙂

“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”

Janka V.

Miriam Štolfová
Autorka a "riaditeľka" Školy hrou pre dospelákov. Blogerka, youtuberka, lektorka osobného rozvoja.

Učí ľudí veci, ktoré sa v škole NEnaučili a sú potrebné k šťastnému životu v láske, mieri a hojnosti. Viac o Miriam tu: miriamstolfova.sk.

Ako si na tom s intuíciou?

Komentáre