V hlave máme taký domček, čo sa volá veDOMie

Dlho som nepočula ten hlas, ktorý mi odpovedal vnútri mňa na moje otázky.

Dlho, predlho.

Nevedela som prísť na to, akým uchom ho počúvať ?

A keď som na to prišla…to bola taká peckááááá!

Pochopila som, že čokoľvek ma zaujíma…akúkoľvek otázku položím, moje vnútorné JA vie odpoveď. A ak ju nevie, stiahne si ju z vesmírnej knižnice a pošepká mi ju.

Fakt! Vždy! Stačí sa opýtať. Ak existuje vo vesmíre odpoveď na moju otázku, tak ku mne príde. 

Ako je to možné?

Dám zase po hračkársky, dobre?

V hlave máme taký dom. Domček. Volá sa veDOMie. A má veeeelikánsku pivnicu. Obrovskú. Až takú veľkú. že domček je oproti nej úplne len také malé nič.

• Pivnica je pod domom, tak sa volá PODveDOMie a tvorí 95% celej stavby.
• Domček, teda veDOMie dostal len 5% priestoru.

Aj keď si myslíme, že dom je to hlavné, čo v hlave máme. Figu borovú. To je len pár tehál na povrchu, nad oooobrovitánskym priestorom.

Vieš si to predstaviť?

Dom 5%, pivnica až 95%. (VeDOMie 5%, PODveDOMie 95%.)

Počas života k nám denne prichádzajú informácie. Cez oči, uši, ústa, nos… aj kožu a kadejakými inými cestičkami.

Sú to také suveníry, ktoré si zbierame a ukladáme v domčeku. Predstav si ich ako truhličku s vloženým popísaným papierikom.

Leeenže tých suvenírov je tak veľa, že domček nestačí. Tak väčšinu z nich odkladáme do pivnice. PODveDOMia.

Niekedy ten suvenír len tak ladobolo zachytíme a šup s ním rovno do pivnice. Keď už išiel okolo nás, môže sa niekedy hodiť ?

A teraz pozooor

Ak sa dokážeš sám / sama seba správne opýtať… položiť si otázku, ktorá ťa zaujíma a nastažiť svoje vnútorné ucho, tak započuješ odpoveď.

V momente, kedy položíš otázku, suvenírový menežér začne behať po domčeku aj pivnici a hľadá správnu truhličku.

Keď ju nájde, otvorí a prečíta odpoveď ukrytú v nej. Niekedy mu to trvá dlhšie, niekedy je zamotaný, niekedy prispatý…ale ak sa pýtaš dostatočne jasne a nahlas, tak vždy sa vyberie hľadať odpoveď.

A ak čakáš s nastraženým uchom, tak sa vždy dočkáš. Fakt!

A teraz si hovoríš, že – čo ak v mojej pivnici nie je truhlička s odpoveďou na niektorú otázku?

Vo vesmíre je to zariadené geniálne. Ani to nevykoľají tvojho vnútorného manažéra. Ak sa stane, že prebehne všetky truhličky v dome aj pivnici a NIČ, tak mrkne do susedov.

Cinkne bráchovi, nebeskému truhličkovému manažérovi – Haló brácho, helfni mi, pls. Mrkni mi do vesmírnej knižnice odpoveď na toto….

…a brácho mrkne a pošle vzápätí dole správnu odpoveď cez vesmírny káblik. Niekedy to voláme intuícia, niekedy čítanie z kvantového poľa, niekedy chanelling.

Je to vytiahnutie informácie z kvantového poľa, z vesmírnej múdrosti pomocou takého potrubia medzi našou hlavou a nebom ?

No dobre, ale ako sa mám správne pýtať… a ako mám nastražiť to ucho?

Techník je milión päť.

Niekomu funguje najlepšie písanie – napíše si na vrch stránky jasne sformulovanú otázku a začne písať hocičo, čo mu napadne…a v treťom riadku zistí, že odpoveď je napísaná – to je pomocou automatického písma.

Niekto zoberie do ruky ihlice a vlnu a pletie hladko-obratko-hladko-obratko… a v štvrtom rade už má odpoveď.

Niekto ide na prechádzku, niekto objímať stromy, niekto behať do parku, niekto sadne do lotosového kvetu na meditačný vankúšik a vtedy si položí otázku.

Každému je najlepšie nastražiť také ucho, aké mu je najpríjemnejšie.

Odpovede prichádzajú vtedy, keď si otázku jasne zadefinuješ, ideálne povieš aj nahlas a začneš robiť to, čo ťa baví…pri čom môžeš vypnúť hlavu a nechať to na svojho domčekového manažéra.

Dať mu čas, kým očekuje všetky tie truhličky, čo si si nazhŕňal(a) počas života. Keď víťazoslávne zakričí: Mám to!, a pošle ti odpoveď myšlienkou, treba ju zachytiť.

Všimnúť si ju, že prišla a čaká, kým ju chytíš. Urobíš po nej „chňap“ a máš ju!

Všetky odpovede sú v tebe.

Treba sa len opýtať a dobre počúvať tým správnym uchom ?

OTÁZKA je mega dôležitá. Aby ten fešák, čo behá medzi tými truhličkami, presne vedel, čo má dodať.

Tak, už ti zostáva len sa opýtať a počkať na odpoveď.

S láskou

Miriam

V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto

Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?

Samé príjemnosti ?

“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”

Janka V.