Dlho som nepočula ten hlas, ktorý mi odpovedal vnútri mňa na moje otázky.
Dlho, predlho.
Nevedela som prísť na to, akým uchom ho počúvať ?
A keď som na to prišla…to bola taká peckááááá!
Pochopila som, že čokoľvek ma zaujíma…akúkoľvek otázku položím, moje vnútorné JA vie odpoveď. A ak ju nevie, stiahne si ju z vesmírnej knižnice a pošepká mi ju.
Fakt! Vždy! Stačí sa opýtať. Ak existuje vo vesmíre odpoveď na moju otázku, tak ku mne príde.
Ako je to možné?
V hlave máme taký dom. Domček. Volá sa veDOMie. A má veeeelikánsku pivnicu. Obrovskú. Až takú veľkú. že domček je oproti nej úplne len také malé nič.
Aj keď si myslíme, že dom je to hlavné, čo v hlave máme. Figu borovú. To je len pár tehál na povrchu, nad oooobrovitánskym priestorom.
Vieš si to predstaviť?
Dom 5%, pivnica až 95%. (VeDOMie 5%, PODveDOMie 95%.)
Počas života k nám denne prichádzajú informácie. Cez oči, uši, ústa, nos… aj kožu a kadejakými inými cestičkami.
Sú to také suveníry, ktoré si zbierame a ukladáme v domčeku. Predstav si ich ako truhličku s vloženým popísaným papierikom.
Leeenže tých suvenírov je tak veľa, že domček nestačí. Tak väčšinu z nich odkladáme do pivnice. PODveDOMia.
Niekedy ten suvenír len tak ladobolo zachytíme a šup s ním rovno do pivnice. Keď už išiel okolo nás, môže sa niekedy hodiť ?
Ak sa dokážeš sám / sama seba správne opýtať… položiť si otázku, ktorá ťa zaujíma a nastažiť svoje vnútorné ucho, tak započuješ odpoveď.
V momente, kedy položíš otázku, suvenírový menežér začne behať po domčeku aj pivnici a hľadá správnu truhličku.
Keď ju nájde, otvorí a prečíta odpoveď ukrytú v nej. Niekedy mu to trvá dlhšie, niekedy je zamotaný, niekedy prispatý…ale ak sa pýtaš dostatočne jasne a nahlas, tak vždy sa vyberie hľadať odpoveď.
A ak čakáš s nastraženým uchom, tak sa vždy dočkáš. Fakt!
A teraz si hovoríš, že – čo ak v mojej pivnici nie je truhlička s odpoveďou na niektorú otázku?
Vo vesmíre je to zariadené geniálne. Ani to nevykoľají tvojho vnútorného manažéra. Ak sa stane, že prebehne všetky truhličky v dome aj pivnici a NIČ, tak mrkne do susedov.
Cinkne bráchovi, nebeskému truhličkovému manažérovi – Haló brácho, helfni mi, pls. Mrkni mi do vesmírnej knižnice odpoveď na toto….
…a brácho mrkne a pošle vzápätí dole správnu odpoveď cez vesmírny káblik. Niekedy to voláme intuícia, niekedy čítanie z kvantového poľa, niekedy chanelling.
Je to vytiahnutie informácie z kvantového poľa, z vesmírnej múdrosti pomocou takého potrubia medzi našou hlavou a nebom ?
Techník je milión päť.
Niekomu funguje najlepšie písanie – napíše si na vrch stránky jasne sformulovanú otázku a začne písať hocičo, čo mu napadne…a v treťom riadku zistí, že odpoveď je napísaná – to je pomocou automatického písma.
Niekto zoberie do ruky ihlice a vlnu a pletie hladko-obratko-hladko-obratko… a v štvrtom rade už má odpoveď.
Niekto ide na prechádzku, niekto objímať stromy, niekto behať do parku, niekto sadne do lotosového kvetu na meditačný vankúšik a vtedy si položí otázku.
Každému je najlepšie nastražiť také ucho, aké mu je najpríjemnejšie.
Odpovede prichádzajú vtedy, keď si otázku jasne zadefinuješ, ideálne povieš aj nahlas a začneš robiť to, čo ťa baví…pri čom môžeš vypnúť hlavu a nechať to na svojho domčekového manažéra.
Dať mu čas, kým očekuje všetky tie truhličky, čo si si nazhŕňal(a) počas života. Keď víťazoslávne zakričí: Mám to!, a pošle ti odpoveď myšlienkou, treba ju zachytiť.
Všimnúť si ju, že prišla a čaká, kým ju chytíš. Urobíš po nej „chňap“ a máš ju!
Všetky odpovede sú v tebe.
Treba sa len opýtať a dobre počúvať tým správnym uchom ?
OTÁZKA je mega dôležitá. Aby ten fešák, čo behá medzi tými truhličkami, presne vedel, čo má dodať.
Tak, už ti zostáva len sa opýtať a počkať na odpoveď.
S láskou
Miriam
V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre šťastný život. Celý rok 2024 ideme v školičke tému hojnosť a prosperita.
Aby ste aj vy žili v takej hojnosti všetkého druhu, akú si len viete predstaviť. Do Školy hojnosti tadiaľto
Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?
Samé príjemnosti ?
“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”
Janka V.