Vedená kvantová meditácia PRIANIE

Práve som oslávila 25. narodeniny. :) Teda v skutočnosti 52....ale to je skoro to isté, že? A veľmi si prajem, nech z tej oslavy aj vy niečo máte, milí moji.

Tak viete čo? Zaplatím 25% ceny každému, kto si Prianie dopraje.

#SKUTOČNÝ PRÍBEH Autíčkový anjel

Nie jeden, ale rovno 2 neuveriteľné príbehy napísala Zuzka do komentu v členskej sekcii (Škole hrou pre dospelákov) ku karte dňa:

Vesmír nefunguje na princípe: “Ukáž a ja uverím.” Ale na princípe: “Uver a ja ti ukážem.”.

Až mi zimomriavky behali po chrbte, keď som to čítala. Pýtala som si povolenie na uverejnenie na blogu, nech si môžete prečítať aj vy.

Som presvedčená, že mnohým pomôže uveriť, že aj zo zapeklitej situácie sa dá vykorčuľovať vcelku ľahko, keď dostaneme takúto pomoc. Stačí požiadať a uveriť.

Príbeh #1: Anjel prišiel v klobúku a čiernom plášti

Veru, vesmír nám plní priania, len ho musíme požiadať..Vracali sme sa jedného sychravého večera s partnerom zo služobnej cesty.

Boli sme práve na mieste, kde nikde nikoho. Autíčko sa náhle rozhodlo ostať stáť. “Hups, zabudol som natankovať.”, zaznelo z jeho úst a v mojej hlave a tele búrka: “To snáď nie.”

Pred očami sa mi mihali novinové články o vraždách mužov vlastnými milovanými. Mobily sme nemali. Dobrú hodinu sme tam mrzli a snažili sa zastaviť okoloidúce autá.

“Kľud Zuzi, veď vieš čo máš robiť”, vravím si. Tak som požiadala. V tom okamihu pri nás zastavilo auto. “Potrebujete pomoc?”
Mala som chuť objímať ho a výskať.

“Trochu benzínu, aby sme prišli k prvej pumpe, ak by ste bol taký láskavý.” Vystúpil z auta, krásny urastený chlap v dlhom čiernom kabáte a klobúku, vybral z kufra bandasku, počkal, kým ten môj nakŕmil hladné autíčko.

Ja naňho čumím, vidím jeho pokoj a úsmev. “Je to anjel, nepochybne.”, pomyslím si. Odložil bandasku, mávol rukou, keď som mu podávala peniaze. So slovami: “Šťastnú cestu.”, nastúpil do auta a odišiel.

Ešte hodnú chvíľu som tam stála a usmievala sa ako blbeček. Ten môj nechápal. A predstavte si, že tento krásny chlap sa mi občas zjaví v mojich snoch.

To je jeden z príkladov. Viem, že to funguje. Pomôžu, len si treba želať s pokorou a veriť…

Príbeh #2: Anjel s hasičákom zachránil auto aj tovar pred Nitrou

Bolo to už dávnejšie, naša stará škodovečka už mala čosi za sebou, nefungovalo v nej toho viac, aj ukazovateľ nádrže bol stále na jednom mieste.

Práve vďaka tomuto “zázraku” som začala veriť. A žiadať. Vtedy sme iba začali podnikať, potom prišlo krásne obdobie prosperity a úspechu.

Škodovečka nás opustila onedlho, ešte predtým nás ale zachránili anjeli pomocou nej v ďalšej situácii, na ktorú keď spomínam, mám zimomriavky.

Predávali sme na vianočných trhoch v Nitre, olejčeky a keramiku na aromaterapiu, sviečky a ozdoby. Bola hrozná poľadovica a hmla. Poprosila som pred cestou, aby nás chránili, cesta bola samý ľad.

Išli sme pomaličky, zapnuté kúrenie, hmlovky, svetlá. Zrazu z prístrojovej dosky vyšľahli plamene. Povyskakovali sme z auta, bola s nami aj moja sestra.

Snažili sme sa oheň uhasiť snehom, vtedy som naozaj volala celý vesmír o pomoc. Auto plné tovaru, nič nebolo vidno. Prišiel.

Nevidela som v tej hmle a panike nič, len viem, že vytiahol hasiaci prístroj, oheň uhasil a ešte vzal môjho domov, aby priviezol druhé auto. (To už sme mali aj dodávku, ktorou sme rozvážali tovar).

Zdržalo nás to asi hodinu. Preložili sme veci, škodovečka ostala v jarku, museli sme ísť do tej Nitry.

Pred Nitrou na nás máva človiečik: ”Dávajte si pozor, pred hodinou tam bola hromadná zrážka, je tam nabúraných veľa áut”.

Už to tam riadili policajti, pomaly púšťali autá ďalej. A keď sme videli, pred čím nás anjeli ochránili, so sestrou v objatí sme plakali a ďakovali.

Neviem už, v ktorom roku to bolo, ale tie autá, rozmetané v okolitom poli, rozbité, mnohé horeli. Dodnes som vďačná za túto pomoc. Škodovečka už išla potom do šrotu.

Odvtedy prosím a ďakujem a keď môžu, pomôžu. Aj keď mám ťažké obdobia v živote, beriem to tak, že ma to má niečomu naučiť. Ale verím.
Verím. A milujem. A ďakujem.

A ĎAKUJEM tejto školičke, že som v nej ,,A pani riaditeľke, že ju vymyslela ,,
Je mi tu s vami fajn,, aj keď teda veľa nepíšem ,,ale čítam vás ,,☺
LÚBKAM a posielam kýbel lásky ,, ☺♥♥♥

Takéto úžasné príbehy sem-tam objavím v školských komentároch. Celkom sila, že?

Máte aj vy podobný príbeh, kedy vás Vesmír ochránil, dostal z nejakej šlamastiky?

Podeľte sa dolu do komentu.

S láskou

Miriam

V škole hrou pre dospelákov sa naučíte veci, ktoré vás v škole NEnaučili a potrebujete ich pre radostný život v láske a hojnosti. Cesta vedie tadiaľto

Čo o nej hovoria tí, čo už vyskúšali jej účinky?

Samé príjemnosti 🙂

“Ďakujem Ti veľmi pekne za vedenie, za to ako mi s citom pomáhaš odhaľovať, čo potrebujem poliečiť v sebe. Už som bola na tejto ceste, takto s vedením mi to ide ľahšie. Sama som sa strácala a veľakrát som nevedela spracovať to ťažké, čo som nachádzala a vzdala som to, v obave, že ma to bude príliš bolieť a nezvládnem to.”

Janka V.

Miriam Štolfová
Autorka a "riaditeľka" Školy hrou pre dospelákov. Blogerka, youtuberka, lektorka osobného rozvoja.

Učí ľudí veci, ktoré sa v škole NEnaučili a sú potrebné k šťastnému životu v láske, mieri a hojnosti. Viac o Miriam tu: miriamstolfova.sk.

Ako si na tom s intuíciou?

Komentáre